Hiostória obce
- Založenie obce a prvá písomná zmienka
Viaceré zdroje považujú za prvú písomnú zmienku o našej obci rok 1392 pod názvom Iwanusfalua (podľa Vladimíra Petroviča - Záhorácka tlačová kancelária 15.5.2010 opisujúceho Donačnú (darovaciu) listinu Žigmunda Luxemburského). Podľa Žigmundovej donačnej listiny z roku 1392, opisujúcej majetky prináležiace k hradu Holíč (Wywar) sa hranica Holíčskeho dištriktu končila Lakšárskou Novou Vsou - Allaxar. Prekvapením alebo zatiaľ záhadou je, že patentná listina Nitrianskej kapituly opisujúca obce prináležiace holíčskemu dištriktu je dosť podstatne odlišná od ˇŽigmundovej a priraďuje ho holíčskeho dištriktu aj Zudumericha (Sudoměrice - dnes v ČR), Sotuch (Stina?), Zencze opidum (mestečko Senica) Iwanusfalua (Studienka), Egtelek a Zeg (zatiaľ neidentifikované obce).
V 15. storočí hrozil obci zánik a jej existenciu zachránilo doosídlovanie nemeckým obyvateľstvom. Podľa ústneho podania sa osídľovanie začalo už okolo roku 1400 až 1450, kedy okolie lesov prilákalo drevorubačov (výroba dreva, dreveného uhlia a smoly) z dnešného Rakúska, ktorý v okolí dobrej vody (Studienky) vystavali obydlia. Studienka sa nachádzala po pravej strane cesty k Juríckemu mlynu asi 150 metrov od posledného domu obce (kaplnky) smerom na juh k potoku Haspruňár. Približne na jej mieste stojí dnes studňa v záhradkárskej osade.
Iné ústne podanie udáva, že okolo roku 1483 z dnešného Rakúska prišiel ovčiar. Podľa tohto pastiera, ktorého prezývali Hasprunkárom sa pomenovala i obec Hasprunka.
Medzi prvých osadlíkov obce a jej blízkeho okolia však patrili Kelti – Gálovia, čo dokázal i archeologický výskum v období rokov 1980 až 1983 pod vedením Dr. Leva Zachara. Keltské sídlisko sa datuje z mladšej doby železnej – laténskej kultúry 450 – 0 pred naším letopočtom.
Doteraz sa za prvú písomnú zmienku o obci považoval rok 1592 pod názvom Hausbrun, čo je uvedené aj v trojzväzkovom diele „Mestá a obce Slovenska“ v poslednom zväzku. Podľa farskej kroniky sa obec v roku 1615 dostala do zoznamu obcí. Tento nemecký názov je odvodený od slov haus – dom, domáci a brunn – studňa, teda názov dediny pravdepodobne podnietila blízkosť studne. Z tohto názvu sa neskôr vyvinul maďarský názov Hasprunka. Prekladom nemeckého názvu vzniklo dnešné slovenské pomenovanie - Studienka.
- Premeny názvu obce
Ako prvý názov obce podľa patentnej listiny Nitrianskej kapituly opisujúce obce Holíčskeho dištriktu môžeme zobrať názov Iwanusfalua v roku 1392. V roku 1592 sa obec spomína pod názvom Hausbrun. Zmeny názvu obce v neskoršom období boli prejavom vplyvu maďarskej nadvlády.
V rokoch 1616 až 1624 bola obec pomenovaná „Istvánfalva“ čo znamená Štefanová Ves podľa prvej kaplnky k úcte sv. Štefana. Od roku 1624 mala obec názov Haszprunka, no v roku 1739 je naša obec v Mape preddunajskej oblasti s názvom Hasbruneka. Nevieme odkedy dostala znova názov Haszprunka, no tento názov potvrdzuje aj obecné pečatidlo z roku 1771, ktoré je viacej spomínané v kapitole „Erb obce“. Podľa Celokrajinského súpisu Uhorska z roku 1828 sa naša obec spomína pod názvom Haszprunka es Niklashof v súpisu obcí Pozsony megye (Bratislavská župa). Zatiaľ nevieme od kedy a do kedy bola s týmto názvom ale isté je, že v roku 1862 sa volala znova ako Haszprunka až do roku 1885 čo potvrdzuje aj použitie pečatidla na Contrakte z roku 1862, uvedenom v kapitole „Vzdelanie v obci“..
Od roku 1885 do roku 1907 bola obec znova pod maďarským názvom „Szentistván“. Tento názov presadil vplyvný farár Alfonz Bernkopf.
V roku 1907 dostala obec znova maďarský názov „Pozsony-Szentistván“ a v roku 1910 „Szentistvánkút“ čo znamená Svätoštefánska studňa.
Tento názov mala až do 28. októbra 1918, kedy obec dostala názov „Hasprunka“.
Od 11. júna 1948 má obec už slovenský názov „Studienka“. Podnes sa zachovali aj miestne názvy obce ako napríklad: Horný a Dolný koniec, Sviňárka, Záhumenice, U sv. Jána, Na Jame, Rádky, Pod Kalváriou, Na Kerchove.
- Prvé osídľovanie
Archeologický ústav Slovenského národného múzea pod vedením Dr. Leva Zachara a za pomoci brigádnikov - študentov Mariána Mládka, Igora Rakára, Mariána Novoveského a ďalších zo Studienky začal v auguste 1980 záchranný výskum keltského sídliska v dedine Studienka na plochách „ohrada – mláky“, obkolesených vencom borovicových lesov. Pre všetkých účastníkov vzniká čosi na čo sa nezabúda a dá sa vyjadriť štyrmi slovami „boli sme pri tom“.
Dávni Kelti vystavali svoju osadu pri Studienke pravdepodobne kvôli ťažbe bahenných rúd, korých je v blízkom okolí nadostač. Potrebovali ich na výrobu železných nástrojov, náradia a zbraní. Keltské sídlisko sa datuje do mladšej doby železnej – laténskej kultúry (450 – 0 pred naším letopočtom). V priebehu rokov 1980 až 1983 sa na ploche takmer 3 hektárov odkrylo viac ako 18 objektov, ktoré piesok ukrýval viac ako 2000 rokov. Piesok postupne vydal bronzové a železné spony, železné hroty oštepov, prasleny, zvyšky keramiky, stopy obydlí so zuhoľnateným drevom, remeselných objektov so zvyškami popola a trosky o váhe asi 4,5 kg . Obytné polozemnice boli zapustené do hĺbky štyridsať až šesťdesiat centimetrov a nadzemnú časť tvorila drevená konštrukcia s 8 nosnými kolami. Výsledky tohto výskumu boli publikované v Krásach Slovenska, ročník LIX – 12/82 pod názvom “Keltské tajomstvo Studienky“, v Smene na nedeľu dňa 3. septembra 1982 pod názvom „Mlčanie pieskov“ a monografickom knižnom diele Dr. Leva Zachara „Keltské umenie na Slovensku“ vydavateľstva Tatran. Výsledky výskumu ukázali, že záchranný výskum odkryl čosi, o čom môže odborník špecialista často iba snívať a to časť keltského sídliska na ploche asi 3 ha bez stôp po zásahoch starších i mladších kultúr.
